Terénny výskum Inštitútu Mateja Bela: Asimilácia goralskej enklávy pri Bratislave
- Inštitút Mateja Bela
- Oct 1, 2025
- 2 minút čítania
Potomkovia Goralov žijú nielen na Spiši, Orave či Kysuciach, ale aj v okolí Bratislavy. V obci Dunajská Lužná sa po druhej svetovej vojne usadilo 28 rodín z obcí na Poľskej Orave. Prví obyvatelia si po presídlení udržiavali svoju identitu aj dialekt, no o osemdesiat rokov neskôr, sú už tieto prejavy kultúrneho dedičstva takmer úplne zabudnuté - prestali byť prirodzenou súčasťou miestnej identity a vytratila sa aj stopa po pôvodnej rôznorodosti a kontakte rozličných kultúr. Vyplýva to z novej analýzy a terénneho výskumu Inštitútu Mateja Bela (IMB).
„IMB pokračuje v mapovaní goralských komunít na Slovensku. Po vydaní knižnej publikácie Atlas Goralov Slovenska prebehol lokálny terénny výskum v Novej Lipnici, lokality ktorá bola po roku 1945 znovuosídlená z Oravy a dnes tvorí časť obce Dunajská Lužná. Terénny výskum sa sústredil na to, ako sa spomienky, vedomosti o tradičnej kultúre a goralská identita uchovali v takzvanej kolektívnej historickej pamäti. Metódou zaznamenávania rozprávaní dnešných obyvateľov, boli získané výpovede o okolnostiach presídlenia pôvodných kolonistov, udržiavaní kontaktu s pôvodnou obcou v priebehu nasledujúcich dekád, a ko aj zachovávaní kultúrneho i hmotného dedičstva po presune,“ povedal Ábel Ravasz, emeritný prezident IMB.
„Naša analýza poukázala na vývin goralskej identity po presídlení. Naši respondenti potvrdili, že zatiaľ čo prví osídlenci udržiavali kontakt s Oravou, často sa označovali ako Gorali a v komunikácii medzi sebou používali goralský dialekt, už v prvej generácii však bolo cítiť jeho ústup. V obave z ťažkostí v školskom prostredí či v kontakte s novým okolím sa začala dávať prednosť slovenčine. Druhá generácia bola už viac prepojená s kultúrou Dunajskej Lužnej a dnes sa goralská identita zachováva predovšetkým v rozprávaniach posledných pamätníkov,“ vysvetľuje autorka analýzy Aneta Pavčová.
Výskum ukázal, že z pôvodnej materiálnej kultúry presídlencov sa dodnes zachovalo len minimum. Keďže ich presun v roku 1945 prebiehal vlakom či pešo cez ťažko dostupné úseky, rodiny si so sebou brali najmä praktické predmety. Do nového prostredia si priniesli náboženské symboly, ako kríže a sochy Panny Márie, a tiež ručne vyrábané textílie, ktoré sa dedili v rodinách. Tradičné kroje ostali na Orave – podľa spomienok boli vnímané ako znak vidieckeho pôvodu a prekážka rýchlej asimilácie.
IMB odporúča, aby sa na zachovanie stále existujúcich prejavov goralskej identity a kultúrneho dedičstva v enklávach využíval dvojitý prístup: podpora mapovania goralských rodín mimo tradičných regiónov a zároveň vytváranie priestoru na medzigeneračné stretávanie formou klubov, krúžkov či združení. Tie umožňujú prepájať starších s mladšími a prostredníctvom neformálnych rozhovorov v dialekte a zdieľania spomienok udržiavať jazyk aj historickú pamäť.
Inštitút Mateja Bela v júni 2025 vydal publikáciu – Atlas Goralov Slovenska. Mapuje goralskú komunitu od valašskej kolonizácie cez povojnové presuny až po súčasnosť a prináša aj odhad početnosti Goralov na Slovensku.
Komentáre