Analýza IMB: Uznanie národnostných menšín na Slovensku
- Ábel Ravasz
- Feb 24
- 2 minút čítania
Kto presne je, a naopak kto nie je uznaný za národnostnú menšinu je diktované viac historickými a politickými súvislosťami, ako objektívnymi kritériami. Na Slovensku sa dnes uznáva štatút národnostnej menšiny pre 15 rôznych tu žijúcich etnických komunít. Debata o uznaní ožila v posledných rokoch, hlavne kvôli uznaniu vietnamskej národnostnej menšiny v roku 2023 a goralskej národnostnej menšiny v roku 2025. Ako sme sa na Slovensku dopracovali k dnešnému zoznamu 15 menšín, približuje nová analýza Inštitútu Mateja Bela s názvom „Uznanie národnostných menšín na Slovensku“.
Národnostné menšiny na Slovensku dnes disponujú širokou škálou práv. Neexistuje však ucelený zákon o právnom postavení národnostných menšín. Práve takýto zákon zvyčajne definuje kritériá na uznanie štatútu národnostnej menšiny zo strany štátu, ako aj samotný proces uznania. Kvôli absencii právnej úpravy je tak proces uznania pre jednotlivé menšiny vždy individuálny, podliehajúci aktuálnym politickým a spoločenským trendom.
Po roku 1989 sa Slovensko muselo vysporiadať s otázkou, ktoré etnické skupiny vôbec považuje za národnostné menšiny. Československo uznávalo štyri národnosti: maďarskú, nemeckú, poľskú a „ukrajinskú (rusínsku)“. Pomenovanie tejto poslednej skupiny bolo sporné, a napokon došlo k jej rozdeleniu na rusínsku a ukrajinskú národnosť. Rómovia, ktorí boli v dekádach socializmu považovaní iba za sociálnu skupinu, dosiahli oficiálne uznanie zo strany vlády. Postupne sa k tejto skupine oficiálne uznaných národností pridali rôzne ďalšie slovanské národy a národnosti, a po polstoročí sa obnovil aj národnostný štatút židovskej komunity.
V posledných rokoch boli uznané dve skupiny. V roku 2023 sa uznania dočkala prvá tzv. nová národnostná menšina. Ide o Vietnamcov, ktorí na území krajiny žijú od polovice 20. storočia. V roku 2025 sa vláda rozhodla uznať Goralov, ktorí boli dlhodobo – do istej miery aj z politických dôvodov – koncipovaní ako etnografická skupina. Práve diskusia o oprávnenosti uznania týchto skupín posilňuje argumenty k potrebe schválenia uceleného zákona o národnostných menšinách, ktorý by vedel upresniť a objasniť rámcové podmienky uznania a podpory menšín.
O celom procese sa viac dočítate v analýze IMB, kde sa dozviete aj to, čo sa stalo s maloruskou či sliezskou menšinou, ale aj to, kde je dnes vôbec dostupný oficiálny zoznam uznaných národnostných menšín na Slovensku. Autorom analýzy je Ábel Ravasz.
Komentáre