Slovensko pozná výsledky zo sčítania obyvateľstva v roku 2021 z pohľadu národnostného zloženia. Pre národnostné komunity na Slovensku sa dajú z výsledkov vyčítať lepšie aj horšie správy. Najdôležitejším faktom je, že kým v roku 2011 sa k menšinovým komunitám hlásilo okolo 660-tisíc ľudí, teraz to je o približne sto tisíc ľudí viac. Ukazuje sa tak obraz oveľa rozmanitejšej krajiny ako predtým.
Jeden z hlavných dôvodov tohto nárastu je ten, že tentoraz sa „premiérovo“ dali označiť v hárku dve národnosti. Takúto zmenu sa nám podarilo presadiť v roku 2017. Túto možnosť napokon využilo 306-tisíc ľudí, čiže približne jeden z osemnástich. Takéto vysoké číslo hovorí o tom, že bol ozajstný dopyt po možnosti značiť si viaceré národnosti. Mohlo to zaujať najmä ľudí, ktorí pochádzajú z etnicky zmiešaných manželstiev, ľudí, ktorí hovoria iným jazykom, ako je zvyčajné pre ich národnosť, napríklad maďarsky hovoriaci Rómovia alebo sčasti asimilovaní Rusíni), ako aj tých, ktorí majú predkov z národnostnej komunity a vyznačením ďalšej národnosti si chceli uctiť vlastné korene.
Vo výsledku a po zarátaní oboch otázok na národnosť, si svoje pozície vylepšili takmer všetky národnostné komunity na Slovensku. Rusíni napríklad vzrástli z 33-tisíc členov v roku 2011 na 63-tisíc v roku 2021 – pričom viacero ľudí si vybralo rusínsku národnosť pri druhej otázke ako pri prvej. Takýto nárast početnosti znamená aj to, že kým sme doteraz mali iba 68 obcí, kde sa mohla využiť rusínčina v úradnej komunikácii, pribudne k nim ďalších 88 obcí vrátane kľúčového mesta Svidník. Dá sa povedať, že sa vytvorí takmer neprerušené pásmo rusínskej dvojjazyčnosti od Polonín až po Bardejov. Ďalších 56 obcí sa k dvojjazyčnosti môže dopracovať o desať rokov, a to v prípade, ak sa opäť k rusínskej národnosti bude hlásiť v najbližšom sčítaní aspoň 15 percent miestnych obyvateľov.
Nárast zaznamenali aj Rómovia. Ich výsledok 156-tisíc je jeden a pol ráz toľko, ako údaj pri predošlom sčítaní (105-tisíc). Opäť platí, že dôvodom rastu je druhá otázka na národnosť, kde si rómsku identitu značilo viac ľudí ako pri prvej. Číslo 156-tisíc je však stále prudko pod akademickými odhadmi početnosti Rómov na Slovensku, napríklad v knihe Atlas rómskych komunít 2019 sme s kolegami odhadli približný počet 450-tisíc Rómov na Slovensku. To, že si národnosť v sčítaní stále značí iba tretina z nich, má viaceré dôvody od stigmatizácie rómskej identity až po apatiu. Čo však vieme s určitosťou povedať, je, že niektoré obce, kde evidujeme veľké rómske komunity, sa k rómskej národnosti nehlásili vôbec.
Malú poznámku si zaslúžia komunity maďarských Rómov, ktorí vo väčšine využili možnosť značiť dve národnosti, a dali si maďarskú aj rómsku národnosť v nejakej kombinácii. Bolo to racionálne rozhodnutie už aj z toho hľadiska, že na Slovensku sa jazykové práva viažu na národnosť a nie na materinský jazyk; keby teda tieto komunity značili iba rómsku identitu, stratili by maďarské jazykové práva, ktoré reálne potrebujú.
Rozhodne sa môžu tešiť aj príslušníci menších menšín, napríklad Židia (+191 %), Srbi (+167 %), Chorváti (+96 %) či Nemci (+83 %). Aj v ich prípade platí, že nárast bol spôsobený primárne druhou otázkou. Jediná z menších komunít, ktorej početnosť klesla, je moravská, tá je však svojou povahou veľmi špecifická a identifikácia k nej reaguje aj na procesy spoza našich hraníc.
Nie náhodou som nechal na záver maďarskú komunitu, ktorá aj po tomto sčítaní zostáva najväčšou národnostnou komunitou na Slovensku. Maďarskej komunite sa totiž ako jedinej z početnejších menšín nepodarilo zlepšiť svoje čísla, konečné saldo je strata dvetisíc ľudí a pokles zo 458-tisíc v roku 2011 na 456-tisíc. Dá sa však povedať, že ide o lepší výsledok, ako sa dalo očakávať, najmä vzhľadom na katastrofické straty, ktorá táto komunita utrpela pred dekádou (mínus 62-tisíc ľudí za desať rokov). Maďarskú národnosť si na druhom mieste vybralo 34-tisíc ľudí, čo takmer plne vykompenzovalo straty tejto komunity pri prvej národnosti (36-tisíc). Ide o vysoký počet ľudí, čo vyvracia mýtus, že Maďari nemali záujem o druhú otázku na národnosť.
Rýchlo by som sa zmienil o číslach v prípade materinského jazyka. Tam totiž takmer všetky národnosti išli počtom dole, aj tie, ktoré pri národnostných otázkach „bodovali“. Dôvody zatiaľ nie sú jasné a potrebujeme širšiu analýzu, je vhodné si však pripomenúť, že aj tu bola metodická zmena: v roku 2011 sme mali až tri otázky k jazyku (v rôznych životných situáciách), teraz iba jednu. Domnievam sa, že aspoň časť zhoršených výsledkov v oblasti jazyka pramení práve z tejto zmeny.
Čo nasleduje teraz? Na národnostné výsledky zo sčítavania sa priamo viažu iba jazykové práva v obciach. Vláda musí aktualizovať vyhlášku, ktorá obsahuje všetky obce s možnosťou dvojjazyčnej úradnej komunikácie. Z tohto zoznamu tohto roku nevypadne žiadna obec, naopak, pridajú sa desiatky. Národnostné údaje sa nepriamo využívajú aj pri určení dotácií na kultúru či výpočet hodín pre menšiny vo vysielaniach RTVS.
V týchto prípadoch bude veľmi dôležité, aká metodika sa bude využívať na vyrátanie počtov. Pred sčítavaním viacerí – na čele s poslancom Gyimesim – varovali, že „niektorí“ nebudú chcieť zarátať druhú otázku na národnosť rovnocenne. Títo „niektorí“ sa však medzičasom za ten rok neobjavili – neexistuje štátny orgán, menšinová organizácia či odborník, ktorý by loboval za ignorovanie druhej otázky. Paradoxne jediní, kto konštantne operujú iba s číslami z prvej otázky, sú maďarskí národniari, ktorí – pod ideologickým vplyvom ich krstného otca Gyimesiho – rátajú iba „čistých Maďarov“. Naopak, vláda si zvoláva k veci pracovnú skupinu pod vedením splnomocnenca pre národnostné menšiny Lászlóa Bukovszkého, ktorá by mala dať jednoznačné odporúčanie vláde na inkluzívne spracovanie dát.
V konečnom dôsledku môžeme národnostné výsledky zo sčítania obyvateľstva v roku 2021 hodnotiť z pohľadu národnostných menšín ako pozitívne. Drvivá väčšina komunít sa posilnila, pribudnú tucty dvojjazyčných obcí a Maďari si po dlhých dekádach zastabilizovali pád svojej početnosti. Neznamená to však, že by bolo v menšinovom priestore všetko v poriadku. Čísla zo sčítania dávajú nádej našim menšinovým komunitám, že v tejto krajine majú aj budúcnosť, nielen minulosť, ale takýto optimizmus treba naplniť obsahom. Tým je zrovnoprávnenie menšín aj formou rozvoja regiónov, kde žijú; sociálne intervencie do marginalizovaných komunít; odstránenie diskriminačných praktík z legislatívy; a ďalšie. Sčítanie 2021 ukázalo Slovensko ako pestrejšiu, inkluzívnejšiu krajinu, tešme sa tomu a skúsme si túto krásnu pestrosť zachovať aj na ďalších desať, ba aj sto rokov.
Zdroj: https://dennikn.sk/2695235/scitanie-obyvatelov-ukazalo-ozajstnu-pestrost-slovenska/?ref=list