Slovenské samosprávy patria dnes medzi najviac fragmentované v Európe. Ich príliš veľký počet a príliš malá veľkosť spôsobuje problémy pri efektívnom spravovaní vecí verejných. Pri súčasných podmienkach na dobrovoľné spájanie sa k obcí však nemôžeme očakávať zmenu. Ak chceme, aby sa samosprávy postupne spájali do väčších celkov, potrebujeme najprv posilniť štatút a právomoci obecných častí. Vyplýva to z novej analýzy Inštitútu Mateja Bela.
Priemerný počet obyvateľov na obec je na Slovensku 1850. Je to trikrát menšie číslo ako priemer EÚ (5765 obyvateľov na obec) a až päťkrát menšie ako priemer OECD (9440 obyvateľov na obec). Na Slovensku máme až 141 mikroobcí s menej ako 100 obyvateľmi, ktoré sa kontinuálne vyľudňujú. Obyvatelia menších obcí sa pritom často nedostávajú k adekvátnym službám. Malé obce nie sú schopné samostatne zabezpečiť potrebné fungovanie obce a nedisponujú dostatočnými financiami na vlastný rozvoj. Napriek týmto nepriaznivým trendom, od roku 2000 na Slovensku nezanikla ani jedna obec, naopak vzniklo až osem nových. V tomto volebnom období bolo v parlamente niekoľko návrhov na ďalšie delenie obcí, no k návrhu na ich postupné spájanie sme sa nedostali.
„Naša analýza zistila, že jednou z hlavných prekážok pred dobrovoľným spájaním sa obcí je to, že zákon o obecnom zriadenínedefinuje dostatočné právomoci pre spojené obce. Ak sa obec rozhodne vzdať sa svojej samostatnosti, a zlúčiť sa s inou, stane sa z nej časť obce bez garancie vlastného katastrálneho územia, volebného obvodu, vlastných poslancov, samosprávnych orgánov, rozpočtu, či dokonca garancie kontinuity kultúry a identity obce. Zákon o obecnom zriadení tak nedá možnosť pre obce stať sa rovnocenným partnerom v procese spájania sa. Pridružené obce prichádzajú o svoje kompetenčné a rozhodovacie možnosti, a to bez reálnej náhrady,“ vysvetlila Laura Škrinárová, autorka analýzy.
IMB preto v analýze navrhuje definovať nové podmienky obecných častí v rámci zákona o obecnom zriadení, čo by malo za následok, že pridružené obce si ponechajú samosprávnosť, a to prostredníctvom garancie samostatného volebného obvodu a proporcionálnym rozdelením poslancov. Ďalej musia mať členské obce garanciu nezrušiteľnosti svojho katastrálneho územia, a takisto musia disponovať rozvojovým rozpočtom. Primárnym cieľom takýchto legislatívnych zmien je zachovanie obecnej identity pridruženej obce.
„Už dekády sa na Slovensku bavíme o potrebe dobrovoľného spájania sa samospráv, no máločo sa urobilo preto, aby sa to aj stalo naozajstnou realitou. Je ľahké sa vyhovoriť na starostov a hovoriť si, že aj tak sa nevzdajú stoličky. Realita je však taká, že obec, ktorá sa dnes rozhodne o zlúčenie sa so susedom koná iracionálne, iba si tým podpíše vlastný zánik. Preto namiesto obviňovania samospráv alebo kreslenia ideálnych máp potrebujeme vytvoriť rámcové podmienky, pri ktorých sa naozaj oplatí spojiť sa do väčších samosprávnych celkov,“ povedal Ábel Ravasz, prezident IMB.
Inštitút pokračuje v úsilí prezentovať tému municipalizácie a obecných častí formou publikovania záberu z diskusie s troma odborníkmi na tému. Analýzy IMB sú dostupné na webstránke inštitútu, www.institutmatejabela.sk.
Stiahnite si celú analýzu v PDF (kliknite na obrázok nižšie)
