Mimovládna organizácia Aktiv spolu s partnerskými organizáciami, Inštitútom Mateja Bela (Slovensko), Inštitútom pre moderný rozvoj (Česká republika) a Nadáciou Republikon (Maďarsko), predstavili na tlačovej konferencii 13. marca 2024 v Prištine výsledky výskumu právnych a politických mechanizmov týkajúcich sa postavenia menšinových komunít v Kosove, na Slovensku, v Českej republike a Maďarsku.
"Komparatívna analýza: Menšinové práva a participácia - pohľady z Kosova, Slovenska, Českej republiky a Maďarska" poskytuje prehľad stratégií na zlepšenie inklúzie menšín, analyzuje účinnosť existujúcich mechanizmov a identifikuje cesty pre kolektívne opatrenia.
Počas konferencie organizovanej v rámci projektu "Zvyšovanie účasti menšín na rozhodovacích procesoch prostredníctvom politickej práce a výmeny skúseností" bolo zdôraznené, že právny rámec a politiky väčšinou upravujú problematiku ochrany práv menšín, ale pri implementácii existuje niekoľko výziev. "V mnohých prípadoch menšinové komunity stále čelia diskriminácii, marginalizácii a sociálno-ekonomickým rozdielom," ukázala analýza.
Výskumník Srđan Simonović, ktorý predstavil právny rámec Kosova týkajúci sa ochrany menšín, zdôraznil, že ochranné mechanizmy často narážajú na prekážky pri implementácii. Uviedol, že Srbi vyjadrili obavy z diskriminácie v dôsledku neúčinnosti inštitucionálnych mechanizmov a nedostatočného politického zastúpenia srbskej komunity.
Dr. Svetluša Surová z Inštitútu Mateja Bela uviedla, že úspech demokracie závisí od politickej účasti verejnosti. Zhodnotila, že politická účasť sa považuje za základné ľudské právo, pričom mnohé medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OSN a Rada Európy, podporujú účinnú politickú účasť národnostných menšín vo všetkých oblastiach života a na všetkých úrovniach verejnej správy. Keď hovorila o mechanizmoch ochrany menšín na Slovensku, Surová vysvetlila, že Slovensko je multietnickou krajinou, kde sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva 10 % obyvateľov hlásilo k národnostným menšinám.
"Slovensko právne uznáva 14 menšín, ktorých práva sú chránené a upravené ústavou a medzinárodnými dohodami, ktoré Slovensko rešpektuje. Práva menšín upravujú rôzne zákony, napríklad jazykový zákon a zákon o financovaní menšinových kultúr. Okrem toho má Slovensko ďalšie záväzky z medzinárodných dohôd o záväzkoch voči národnostným menšinám," uviedla Surová.
V Českej republike sú menšinové práva chránené rôznymi spôsobmi, uviedla Marta Szpala z Inštitútu pre moderný rozvoj a zdôraznila, že najpočetnejšou menšinou sú príslušníci poľskej komunity, ktorá je autochtónna. "Tak ako všetky krajiny EÚ, aj Česká republika chráni práva menšín na základe ústavy, zákonov, medzinárodných predpisov a bilaterálnych dohôd s Poľskom a Nemeckom. Česká republika je signatárom dvoch kľúčových dokumentov Rady Európy upravujúcich práva menšín," povedala Szpala.
Márton Schlanger z Nadácie Republikon analyzoval postavenie Rómov v Maďarsku, ktorí sú najväčšou menšinou. Podľa jeho hodnotenia stále existuje nesúlad medzi oficiálnymi údajmi a skutočnosťou, keďže oficiálne údaje uvádzajú, že v Maďarsku žijú 2 % Rómov, zatiaľ čo v skutočnosti je to približne 8 - 9 %. Rómovia sú teda významnou menšinou, pričom Nemci sú po Rómoch druhí. Zdôraznil, že ústava aj zákony zabezpečujú ochranu práv menšín. "Pokiaľ ide o zastúpenie Rómov, na papieri je všetko v súlade s európskymi normami a dá sa povedať, že rómska komunita má všetky práva v oblasti jazyka, vzdelávania, prístupu na trh práce atď. Menšinové práva sú zaručené zákonmi a ústavou. Rómski zástupcovia môžu byť volení aj vo voľbách, avšak v praxi to nie je také jednoduché, keďže v súčasnosti nie sú v parlamente žiadni rómski zástupcovia - iba nemecká menšina je zastúpená jedným poslancom," vysvetlil Schlanger.
Komparatívna analýza identifikovala spoločné problémy, ktorým čelia menšinové komunity v Kosove, na Slovensku, v Českej republike a v Maďarsku.
Tieto problémy zahŕňajú rôzne aspekty politického zastúpenia, diskrimináciu, zachovanie kultúrnej identity, sociálno-ekonomické nerovnosti a potrebu komplexných reforiem. Analýza prináša aj rad konkrétnych odporúčaní na riešenie problémov menšín, na podporu inkluzívneho riadenia, dodržiavanie ľudských práv a sociálnej súdržnosti.
Dokument je k dispozícii v troch jazykoch:
SRB
ALB
ENG
Projekt je spolufinancovaný Ministerstvom zahraničných vecí Kórejskej republiky prostredníctvom vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je presadzovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
Comments