Vláda minulý týždeň v stredu s okamžitou platnosťou odvolala doterajšiu splnomocnenkyňu vlády pre rómske komunity Andreu Bučkovú a nahradila ju Jánom Herom. Aj keď sa o odvolaní splnomocnenkyne šepkalo v kuloároch dlhšie, takýto vývoj bol predsa len pre väčšinu odbornej obce prekvapením. Čo sa stalo? V akom stave prevezme úrad pán Hero, aké budú hlavné výzvy v tejto oblasti?
Andrea Bučková úrad prevzala v apríli 2020 – a to od autora tohto článku – a chvíľu sa zdalo, že pred sebou môžeme mať veľmi silné obdobie v prospech rómskych komunít na Slovensku. Bučková bola nominantkou najsilnejšej vládnej strany OĽaNO, pričom splnomocnenci sú tradične z menších koaličných strán, bez politickej podpory alebo dokonca občas aj opoziční. Podporu pre splnomocnenkyňu vyjadrili na spoločnej tlačovke premiér Matovič, europoslanec Pollák starší a ďalší. Teraz však môžeme konštatovať, že obdobie pani Bučkovej zostane poznačené skôr zlyhaniami ako úspechmi.
Hneď na začiatku musela nová splnomocnenkyňa čeliť výzvam pandémie covidu. Vláda pod taktovkou zmieneného Matoviča a Polláka sa rozhodla pre vojenskú karantenizáciu niekoľkých osád na východe krajiny, ako aj nasadenie armády na testovanie rómskych komunít. Nová splnomocnenkyňa sa nielenže nedokázala voči týmto praktikám (ktoré sú čoraz jasnejšie označené za diskriminačné) jasne postaviť, ale veľmi nešťastným spôsobom odštartovala svoju kariéru helikoptérovým príchodom na testovanie Rómov v obci Jarovnice.
V nasledujúcich mesiacoch nedokázala zmysluplne odolať tlakom svojich šéfov na zriadenie ďalších a ďalších plošných karantén rómskych komunít. Treba povedať, že je nejasné, či splnomocnenkyňa mala reálnu šancu na úspech, ak by sa postavila proti týmto opatreniam. Mohla však minimálne odstúpiť, ak s nimi nesúhlasila. Nešlo predsa o maličkosť, ale o stigmatizáciu rómskych komunít a diskrimináciu ich príslušníkov.
Ďalšou chybou bolo zúženie profilu úradu na minimum. Splnomocnenec vlády je pozícia, ktorá nemá dobre definované portfólio. Splnomocnenec má vždy iba takú silu, akú si nárokuje a vyžaduje. Pani Bučková sa rozhodla pre zúženie svojej vlastnej viditeľnosti, ako aj rozsahu činnosti úradu, ktorý sa takmer úplne vytratil z legislatívneho priestoru.
Kým v minulosti dokázal úrad legislatívnu aktivitu aj diktovať – naposledy v prípade povinnej predškolskej dochádzky –, v tomto období sa úradu nedalo zabrániť ani dramatickým zásahom do života rómskych komunít, akým bolo napríklad zrušenie celoplošných obedov zadarmo. Úrad sa samodefinoval ako poradný orgán – čo je síce zo zákona pravda, ale predošlí splnomocnenci sa spravidla snažili o zvyšovanie profilu úradu pre lepší dosah na priebeh udalostí. V tomto prípade sme videli opak. Splnomocnenkyňa dokonca prestala poriadne reagovať aj na mediálne témy a otázky.
Úrad pod vedením pani Bučkovej nedokázal zohrať ani koordinačnú rolu v oblasti čerpania eurofondov v prospech rómskych komunít. Takmer nečinne sa pozeral na to, že projekt miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS) vyprší bez náhrady, a to napriek tomu, že práve MOPS pomáhali pri zvládnutí pandémie v rómskych komunitách. Projekt sa skončil v desiatkach obcí, ďalšie čakajú na sľúbenú refundáciu. Obdobne dopadol aj program obnovy hradov miestnymi nezamestnanými, kde sa až dodatočne hľadali nejaké menšie zdroje na zachovanie aspoň časti programu namiesto pokračovania v doterajšom režime podpory.
Azda najdôležitejším výsledkom práce pani Bučkovej popri písaní strategických materiálov je presun úradu spod ministerstva vnútra na úrad vlády. Takáto zmena bola dlhoročnou požiadavkou aktivistov, nakoľko pridelenie témy integrácie Rómov pod silový rezort vysielalo veľmi zlé signály. Ako sme však s kolegami vtedy varovali: ak si úrad nedá pozor, odíde na nové pôsobisko bez svojich eurofondov a neposilní si svoje kompetencie, práve naopak. Bohužiaľ, aj sa to stalo. Príkladom je aj zrušenie tradičnej každoročnej dotačnej schémy úradu. Práve presun bez posilnenia kompetencií je jedným z dôvodov, pre ktoré Európska komisia už nie je ochotná akceptovať úrad splnomocnenca ako hlavného partnera pri implementácii eurofondov v ďalšom období.
K odvolaniu pani Bučkovej prispel okrem týchto chýb bezpochyby aj fakt, že vyostrila vzťahy, s kým sa len dalo. Snáď všetci aktívni v tejto téme vieme o konfliktoch pani Bučkovej s organizáciou Zdravé regióny, ktorá vykonáva neoceniteľnú sústavnú prácu v rómskych komunitách počas pandémie. Bučková zrušila podporu pre podujatie Roma Spirit, ktorého bol úrad roky spoluvyhlasovateľom. Odmietla prijať výsledky Atlasu rómskych komunít 2019 – autorom pohrozila aj súdom –, no nakoniec jej tento postoj vyčítala aj Európska komisia. Nominantka úradu zinscenovala pochybnú voľbu riaditeľa fondu Kult Minor. Starostovia, ale aj občania z regiónov hlásia kvantum konfliktov so splnomocnenkyňou a dá sa očakávať, že vrece so sťažnosťami sa rozsype až teraz, keď sa už ľudia nebudú musieť báť pomsty.
Dovolím si preto tvrdiť, že Ján Hero prevzal úrad v kritickom stave a momente. Som presvedčený, že ak by táto zmena teraz nenastala, úrad by bol na konci tohto volebného obdobia zrušený. Veď kto potrebuje poradný orgán bez právomocí, ktorý rezignuje na ovplyvňovanie legislatívy, na koordináciu, ale najmä na komunikáciu s verejnosťou a v regiónoch.
Ak tomu máme predísť – čo považujem za veľmi dôležité –, musí Ján Hero čo najskôr znovu obsadiť priestor, odkiaľ sa úrad za posledné dva roky vytratil. Musí obnoviť legislatívno-analytickú činnosť, sledovať, čo sa deje v parlamente a pristupovať k tomu iniciatívne. Napriek odčleneniu úradu od svojich fondov musí nový splnomocnenec vyboxovať miesto pri stole pre úrad pri všetkých projektoch, ktoré majú za cieľ pomoc v integrácii rómskych komunít (aj pri tých, kde úrad priamo nefiguruje). Musí si opäť vybudovať rešpekt medzi partnermi, zahojiť rany a znova vybudovať mosty. Veď všetci chcú aj chceli s úradom spolupracovať, len na to nebol priestor. A najmä: pán Hero si musí získať srdcia vlastných klientov, Rómov z našich komunít, ktorí za posledné roky nadobudli pocit, že úrad je od nich niekde veľmi, veľmi ďaleko.
Ján Hero si musí určiť krízový program na zvyšok volebného obdobia – zabudnúť na nezmyselné odpočty, pracovné skupiny a byrokratické floskuly, a vyžmýkať z tejto vlády, ktorá ešte stále deklaruje veľkú mieru empatie voči rómskym komunitám, čo sa bude dať. Určiť si jednu-dve strategické priority a neoblomne za nimi ísť. Jeho pozícia je veľmi ťažká a predsa unikátne dobrá. Jeho dlhoročná práca a akceptovaná, umiernená osobnosť znamenajú, že takmer všetci v téme ho poznajú a takmer všetci ho aj majú radi. Ak dokáže dostať k stolu všetkých aktérov a vrátiť úrad späť do jadra udalostí, môže mať šancu na úspech. Bude si to vyžadovať veľa, veľa práce, afinity a otvorenosti k tejto téme. Držím palce.
Autor: Ábel Ravasz
Autor je bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity a súčasný prezident Inštitútu Mateja Bela
Článok pôvodne publikovaný na Denník N, 14. decembra 2021: https://dennikn.sk/2647740/vymena-na-pozicii-romskeho-splnomocnenca-musela-prist