Na Slovensku došlo k vražde dvoch mladých ľudí z nenávisti voči LGBTI+ komunite. V týchto neľahkých časoch je našou povinnosťou ochrániť a podporiť túto menšinu. Silné vyhlásenia v hodinách po vražde sú dôležité, ale sami o sebe nestačia. Verejne vyzývame zodpovedných k vykonaniu okamžitých krokov smerujúcich k zabráneniu ďalšieho zhoršenia situácie. Ide o nasledovné kroky:
1. Vyzývame Národnú radu SR, aby okamžite zastavila iniciatívy smerujúce k stigmatizácii LGBTI+ menšiny a obmedzeniu práv ľudí patriacich k tejto komunite. Parlament mesiace riešil cynický zákon o zákaze dúhovej vlajky. V takejto spoločenskej atmosfére osočovania, neprijímania a dehumanizácie členov LGBTI+ menšiny sa odohrala dvojnásobná vražda členov tejto komunity. Na októbrovú schôdzu smeruje zákon o zákaze „prezentácie a výučby sexuality propagujúcej homosexualitu, zmenu pohlavia alebo odchýlku od rodovej identity určenej pri narodení“. Ide o návrh okopírovaný z orbánovského Maďarska, ktorý má démonizovať sexuálne menšiny pre zisk politických bodov. Vyzývame na okamžité stiahnutie tohto zákona z parlamentnej agendy, aby sa o ňom ani nerokovalo.
2. Vyzývame mienkotvorcov, vrátane predstaviteľov vlády SR, aby okamžite prestali s používaním vylučovacej, netolerantnej rétoriky voči všetkým menšinám, a osobitne voči LGBTI+ komunite. Existuje celý rad výrokov slovenských politikov vystupujúcich proti LGBTI+ komunite, ako aj iným menšinám. Netolerantná rétorika, vrátane nerešpektovania sebaidentifikácie menšinových komunít, stereotypizácie voči nim či zneužívanie menšinovej témy na vytĺkanie politického kapitálu, výrazne prispievajú k formovaniu negatívnej atmosféry voči menšinám, a osobitne voči LGBTI+ komunite. Zneužívanie vraždy na prezentáciu seba ako obete považujeme za hanebný akt. Vyzývame politické elity, aby sa systematicky vyhýbali ďalšej polarizácii verejnosti prostredníctvom neuvážených výrokov na adresu menšín a zraniteľných komunít.
3. Vyzývame vládu SR, aby neodkladne prijala opatrenia na zrovnoprávnenie všetkých občanov Slovenska, nezávisle od ich sexuálnej orientácie a rodovej príslušnosti. Členovia LGBTI+ menšiny dnes nedisponujú ani niektorými z práv, ktoré považujeme za základné, ako je možnosť uznania ich partnerského zväzku, dedenie a sprevádzanie najbližších u lekára, či osvojenie si detí svojich partnerov. Ide o nerovnosť, ktorá robí z členov tejto komunity občanov druhej triedy. O možnosti zavedenia registrovaného partnerstva (pre všetkých) sa v parlamente malo diskutovať už na septembrovej schôdzi, napokon k tomu nedošlo. Návrh je tak zaradený na nasledujúcu schôdzu, ktorá sa začína v týchto dňoch. Vyzývame vládu SR, aby navrhla opatrenia na odstránenie systematickej diskriminácii občanov Slovenska, a Národnú radu SR, aby tieto opatrenia bezodkladne prijala.
4. Vyzývame poslancov Národnej rady SR, aby v čo najkratšom období zvolili nového verejného ochrancu práv. Táto pozícia je kľúčová pri obhajobe práv členov LGBTI+ menšiny a všetkých ďalších občanov, no už vyše pol roka nie je obsadená. V súčasnom období potrebujeme oporu v oblasti ľudských práv a ochrany slabých, ktorá je náplňou poslania verejného ochrancu práv. Vyzývame Národnú radu SR, aby bezodkladne zvolila nového verejného ochrancu práv.
Idea občianskej spoločnosti nás učí vážiť si chrániť a podporovať občiansku rovnosť, pluralitu a spoluprácu. Veríme, že otvorenosť, čestnosť, súdržnosť, zodpovednosť a tolerancia sú základné hodnoty, ktoré umožňujú integráciu spoločnosti a dosahovanie spoločných cieľov. Veríme, že napriek ideologickým rozdielom nám všetkým v konečnom dôsledku ide o také Slovensko, kde čo najväčší počet občanov žije v istote a má v praxi garantovanú rovnosť šancí, bez rozdielu sexuálnej orientácie, pohlavia, veku, národnosti, náboženského vyznania, bydliska, alebo zdravotného znevýhodnenia.
Dopadom tejto tragédie môže byť ďalšia polarizácia spoločnosti. Tolerovanie a podnecovanie nenávisti v spoločnosti, snaha rozdeliť spoločnosť na „nás“ a obávaných „ich“ vedie vždy ku konfliktu. Nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti musíme čeliť jednotne, naprieč politickým spektrom. Vyhasnuté životy dvoch mladých ľudí budú navždy mementom, ako ďaleko môže zájsť vzájomná neznášanlivosť občanov jedného štátu. Čas na spoločný postup proti nenávisti je teraz.
17.10.2022
Ábel Ravasz, prezident Inštitútu Mateja Bela
Alexander Mušinka, kultúrny antropológ
Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing
Anton Marcinčin, iniciatíva Regionálny rozvoj teraz
Edita Nochtová, marketingová špecialistka
Eva Kocanová, Inštitút Mateja Bela
Grigorij Mesežnikov, Inštitút pre verejné otázky
Ilona Németh, vysokoškolská profesorka
Jozef Lenč, politológ
Júlia Šagátová, Inštitút Mateja Bela
Juraj Buzalka, vysokoškolský pedagóg
Juraj Hipš, odborník na školstvo
Juraj Kuruc, Inštitút Mateja Bela
Katarína Smatanová, vysokoškolská profesorka
Klára Orgovánová, Rómsky inštitút
László Szigeti, vydavateľ
Levente Lelkes, politológ
Ľuboš Kovács, Inštitút Mateja Bela
Magdaléna Rothová, ACEC
Michal Davala, advokát
Michal Kaščák, Pohoda
Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti
Miro Kollár, primátor mesta Hlohovec
Miroslav Pollák, občiansky aktivista
Noémi Ráczová, výtvarníčka, ilustrátorka
Péter Morvay, Inštitút Mateja Bela
Radka Kováčová, Inštitút Mateja Bela
Richard Vaško, Inštitút Mateja Bela
Rudolf Chmel, Inštitút Mateja Bela
Svetluša Surová, výskumníčka, Bratislava Policy Institute
Tomáš Ladňák, projektový referent, obec Nižná Slaná
Zsolt Lukács, výtvarník, ilustrátor
