Atlas rozmanitosti Zamaguria je na svete! Včera sme v rámci krásnej akcii v Starej Ľubovni odprezentovali výsledky nášho výskumu ohľadom Goralov a Rusínov na Zamagurí. Krstnými otcami publikácie sa stali primátor Starej Ľubovne Ľuboš Tomko, starosta Kolačkova Pavol Zamiška, a riaditeľ Ľubovnianskeho osvetového strediska Martin Karaš. Publikáciu Atlas rozmanitosti Zamaguria si teraz prečítať na našej stránke, kde nájdete okrem nej aj analýzu výsledkov sčítania ohľadom Goralov, ako aj databázy k výskumom.
„V rámci výskumu sme navštívili obce regiónu, a rozprávali sme sa so starostami, farármi, aktivistami a inými osobami spadajúcimi do okruhu záujmu. Pýtali sme sa ich na používanie jazyka, kultúrne pamiatky, školstvo, ako aj kultúrne organizácie fungujúce v týchto komunitách. Našim cieľom bolo ísť hlbšie, ako to robia štandardné dotazníkové prieskumy, a pokúsiť sa vytvoriť funkčnú mapu kultúr a jazykov v regióne. Možno nie každý o tom takto rozmýšľa, ale región širšieho Zamaguria je niečo ako malé slovenské Švajčiarsko, kde takmer každá dedina je obývaná iným etnikom, má iné kroje, tradície či dialekty,“ povedala Anna Zamišková, ktorá koordinovala zber dát v rámci výskumu.
„Goralov a Rusínov na Slovensku spája to, že sú v mnohých kontextoch vnímaní ako súčasť majoritného slovenského národa, no zároveň majú aj svoju špecifickú etnickú identitu. Zatiaľ čo Rusíni sú na Slovensku uznaní ako oficiálna národnostná menšina, v prípade Goralov to tak nie je. Preto obzvlášť v prípade Goralov máme pomerne málo spoľahlivých informácií o ich demografii, jazyku a inštitúciách. Snažili sme sa o doplátanie týchto dier, a umiestnenie oboch uvedených komunít v mozaike etník na Zamagurí na základe zistení zo systematického terénneho výskumu, ako aj druhotnej analýzy existujúcich zdrojov,“ povedal výskumník Ľuboš Kovács.
„Aj po turbulentných udalostiach 20. storočia zostalo na Zamagurí 29 goralských a 25 rusínskych obcí, ako aj jedna obec s nemeckým obyvateľstvom. Starší obyvatelia týchto obcí stále ovládajú miestny dialekt a majú vzťah k miestnym tradíciám. Žiaľ však treba konštatovať, že bez ďalšieho rozvoja jazykových prejavov tohto etnika, národnostného školstva a podpory kultúrnych inštitúcií sa táto kultúra postupne vytratí. 73 % dospelých v goralských obciach aktívne používa miestne nárečie, no iba 38 % detí, čo predznamenáva stratu identity v nasledujúcej generácii. Je preto potrebná aktívnejšia podpora týchto komunít,“ povedal Ábel Ravasz, prezident Inštitútu Mateja Bela.
V prípade goralskej komunity vyprodukoval výskum aj prvé hmatateľné odhady ohľadom početnosti tejto komunity na Slovensku. V sčítaní sa k tejto národnosti prihlásilo 5273 ľudí, no výskumníci odhadujú, že reálny počet ľudí v nejakej forme prináležiacich k tejto komunite môže byť nie menej ako 34 tisíc. Väčšina z nich, okolo 24 tisíc, žije na Zamagurí, zvyšok najmä na Orave, Kysuciach a Liptove. Práve na tieto regióny je zameraná druhá fáza výskumu, ktorá bude realizovaná v nasledujúcich mesiacoch.
Výskum bol realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.