Vládny návrh na zmenu zákona o štátnom občianstve nie je v súlade s ústavou. Vyplýva to z novej analýzy Inštitútu Mateja Bela. Parlament má pritom rokovať o tejto novelizácii už na prebiehajúcej schôdzi, v druhom čítaní.
Novelizácia upravuje pravidlá odoberania slovenského občianstva u ľudí, ktorí získajú iné občianstvo. Tzv. dvojaké občianstvo sa zakázalo v roku 2010 potom, čo Maďarsko zaviedlo zjednodušené získanie maďarského občianstva pre zahraničných Maďarov. Teraz navrhnutá zmena zachováva základný princíp odoberania občianstva , a rozširuje výnimky napríklad pre ľudí, ktorí majú dlhodobé bydlisko alebo pobyt v krajine druhého občianstva.
„Už aj zmena schválená v roku 2010 bola ústavne problematická. Schvaľovala sa nepravidelným procesom. Keď ju preskúmal Ústavný súd, nevedel sa uzniesť o jej ústavnosti, nerozhodol sa ani proti, ani v prospech. Sme toho názoru, že súčasná novelizácia tieto problémy iba prehlbuje, a ďalej odsúva zákon od ústavnosti. Problém spôsobuje najmä tým, že ľudí rozdeľuje na dve kategórie: tí, ktorí môžu mať druhé občianstvo bez právnych následkov, a tých, ktorým takáto možnosť nie je dopriata. Preto si myslíme, že ak parlament schváli tento návrh, musí nasledovať ústavná kontrola, ktorou podľa nás napokon neprejde,“ vysvetlil právnik Dávid Nagy, jeden z autorov analýzy.
„O tom, že súčasné znenie zákona nie je dobré, svedčí aj fakt že od roku 2010 sa v parlamente hlasovalo o jeho novelizácii až dvanásťkrát, vždy neúspešne. Zmena by bola vítaná, ale určite nie taká, ktorá zákon ešte viac odsúva od princípu rovnosti. Navrhnutá novelizácia je diskriminujúca, zákon naďalej ostane nevymáhateľný, a skomplikuje sa aj aplikačná prax. Proti takejto zmene sa jednohlasne vyjadrili strany a organizácie reprezentujúce maďarskú menšinu na Slovensku, ako aj občianskoprávni aktivisti a skupina vládnych poslancov. Žiaľ, namiesto systematického riešenia problému vidíme úmysel použiť náplasť na ranu, ktorá zbytočne rozdeľuje Slovensko,“ povedal Ábel Ravasz, prezident Inštitútu Mateja Bela.
Ak parlament schváli novelizáciu v navrhnutej forme, Inštitút posunie analýzu na relevantné orgány, a na základe týchto podkladov požiada o začatie kontroly ústavnosti.